Blog

Cestování na koloběžce, I. díl

 
Start cesty - Liščí boudy

První díl všemožných cestovatelských koloběžkářských příhod ušlechtilých chlapců z ULTIMA K.LAP TEAM otevírá pravidelný seriál o cestování na stupátku mezi dvěma koly. První díl pojednává o cestě z Krkonoš do Prahy jednoho léta 2001...

 Dne 22.7.2001 se sedm dobrodruhů schází na Slavii aby zavelelo k odjezdu na ultimaci nevídanou. Po strastiplné cestě vlakem vyplněnéí především hraním her hazardních jsme se v 16:30 SEč ocitli ve Víchové a po desetikilometrovém výjezdu následně u Vaška na chatě. Po nezbytné calbě usínáme naposledy pod pevnou střechou. 

Začátek tůry vede zpět do Víchové, což je deset kiláků z kopce. Petr Kamikaze zde začíná svůj den ... Nepoužívaje svých V-Braků končí svou pout nejprve štastně na zádech Pepy Vindušky a podruhé neštastně v lese u silnice. Nakonec však přece jen dosahuje nového speed limitu59,6km/h a spokojen doplnuje zásoby v samoobsluze.

 Po snídani pokračujeme až do Koštálova, kde Josef lohyňa defektuje svoji pneumatiku explozí duše,  a neboť závada nemůže být odstraněna, je nucen se vrátit do Prahy. Naštěstí však zbytek teamu jako zázrakem nachází pneumetiku v Lomnici nad Popelkou a všichni soudruzi se mohou sejít opět v Rovensku pod Troskami. Tomu však ještě předchází další a nejultimátnější pád Kamikazeho, kterému věnuji zvláštní přílohu.

Míříme k rybníku Věžák, kde se koupeme zcela nazí, jak je ostatně zvykem, odpočíváme a relaxujeme. Večer je znamením hospodských radovánek, které jsou vyplněny hrou Kodiak... Zcela nový náboj výletu je na řadě po super nápadu:POPOJEDEM. V deset opouštíme lokál a po lesní cestě za svitu jediné čelovky spějeme k cíli, který se jmenuje Mácháč a je 50km daleko . Po mnoha pádech a hádkách, dnes již legendárních, uleháme zcela vysíleni ve dvě v noci v Bělé pod Bezdězem asi dvacet kilometrů od Mácháče. Noc je to vážně super, zvlášt když celou noc štěká pes a padaj svinstva ze stromů...

Budíme se včas a po snídani zejména pribináčkovité vyjíždíme. Jedinou zastávkou je nám Bezděz, kam vysíláme dvoučlennou expedici. Lesním přibližovacím sjezdem se pak dostáváme až k Mácháči, kde spíme na pláži totálně zdecimováni... Večer již opět čeká alcohol a my neleníme. Pijeme dosyta se dvěma skinheady a okolo jedenácté ideme na diskotéku. Zde se účastníme především turnaje v páce. Hlavní favorit Kamikaze však nakonec bohužel znaven alkoholovými příděly vypadá hned v prvním kole. Postupně tuhneme a odcházíme spát opět na pláž. Lohyňa s Vaškem ještě neodolají přeplavání zátoky po osmi pivech a odměnou je jim hluboký spánek.

Následující den se slovy Kamikazeho:Ty vole mně je špatně, mně je špatně, mně ale neni vůbec dobře!" vyrážíme na zteč. Domů je to asi jen stovka... Sil však již není nazbyt. Valíme střemhlav Kokořínským údolím vstříc Mělníku. Jede se opravdu naplno a není divu, že polovina teamu ve městě abdikuje a nastupuje na vlak. Dobrodruzi Josef Lohyna, Honza Kocáb, Vašek Liška a Honza Rapsa jsou však rozhodnuti dojet domů. Jsme na pokraji sil, ale ve 20:00 se konečně ocitáme u cedule Praha.

Toliko 10 let starý text o naší první výpravě. Fotografie budou následovat. Pro úplnost dodejme, že letos po deseti letech vyrazíme v obdobné sestavě nejspíše znovu....

 
Noční jízda na Mácháč, ztraceni v políchV podhradí hradu HouskaKokořínskem valila se naše lavina kupředu
 
Staré časy - bez helmy a s vlajkouExploze pneumatiky - rálná hrozbaKamarádi z Mácháče
 
Na startu ve VíchovéLegenda českého koloběhu, Petr Kamikaze Král - zmrzlinářKe konci cesty, zmrzlinář na hadry
 
 

Diskuze

*
* *
CAPTCHA Image
[ Jiný obrázek ]
 
 
05.02. 2011 18:19

peter123321: www.scandinavianstudy.com

Prečo si študenti volia jednu zo škandinávskych krajín, ako ich budúce miesto štúdia? Rozhnodnutie študovať na vysokej škole, patri medzi jedno z významných rozhodnutí mladého človeka, a ovplivní jeho budúci osobnostný a profesonálny vyvoj v budúcnosti. Dnes, keď sa odborné vedomosti a absolventský diplom považujú na trhu práce už za samozrejmosť, štúdium v zahraniči zaruči absolventovi konkurenčnú výhodu oproti absolventom domácich vzdelávaciích inštitúcii, a zaručí rozhodnosť v prvých krokoch jeho budúcej profesionálnej kariery. Hlavným dovodom prečo som sa rozhodol pre štúdium v Dánsku je, že je bezplatné. Hovorí sa že "Nič nie je zadarmo", to je síce pravda v mnohých prípadoch, ale v Škandinávii je možné získať kvalitné vzdelanie, bez toho aby sme museli platiť školné. Škandinávske štáty plne financujú vysokoškolské vzdelanie (s výnimkou niekoľkých súkromných inštitúcií) vzdelanie je zadarmo pre všetkých študentov pochádzajúcich z EU, bez ohľadu na ich pôvod. Zo všetkých krajín OECD, Škandinávia investuje najviac prostriedkov na jedného študenta v oblasti vyššieho vzdelávania: posledné dostupné údaje ukazujú, že celkové výdavky na študenta počas jeho pôsobenia na Univerzite dosahujú 70.000 dolárov, oproti priemeru OECD 40.000 dolárov. Ďalším dovodom bolo, že Škandinávia je charakteristická svojou vysokou životnou úrovňou,pre len minimálne hierarchicky rozdelenú spoločnosť s dôrazom na demokratický dialog a takisto preto, pretože, cudzinci žijúci v jednej zo Škandinávskych krajín majú rovnaké práva a nárok na sociálne zabezpečenie ako domáci obyvatelia. Škandinávske univerzity používajú progresívnu metodiku výučby, ktorá je výrazne menej hierarchicky založená, čo znamená, že študent a profesor majú viac otvorený a priateľsky pristúp, a učitelia sú si vedomí faktu že sú na škole pre študentov a nie naopak. Dôraz je kladený na menej memorovania sa učiva na prednáškach, a učenie je skôr založené na riešení konkrétnych problémov formou projektov, ktorý podporuje nezávislý výskum a cibrí individuálne vlastnosti študenta, jeho iniciatívu a kritické myslenie. Prednášky vyzerajú inak ako sú študenti zvyknutí zo Slovenska. Štúdium prebieha v triedach, prednášky sú v anglickom jazyku, a medzi rozšírené učebné pomôcky patrí počítač či projektor. Profesori vysvetľujú učivo pomocou Power-point prednášok, škola má vlastný intranet systém, kde študent nájde všetky potrebné informácie ako rozvrh hodín, prednášky, a PPT prezentácie z predchádzajúcich lekcií. Skúšky sú zhruba raz za 2-3 mesiace, prebiehaju vo forme skupinového projektu a individuálnej verbálnej obhajoby. Náklady bezprostredne spojené so štúdiom ako sú knihy a skriptá sa pohybujú okolo 100 - 200 EUR za semester, z vlastnej skúsenosti viem, že materiály je možné zohnať od študentov vyšších ročníkov, zapožičat v knižnici či oskenovať. Odhadované životné náklady v závislosti od krajiny a mesta a samozrejme individuálne od študenta /náklady na ubytovanie, transport, stravu a zábavu/ sa dajú reálne vmestiť do zhruba 450-550 EUR mesačne. Priemerná študentská mzda sa pohybuje okolo neuveriteľných 12-14 EUR. Vačšina s Univerzít ponuka medzinárodným študentom ubytovanie. Zrenovované a udržiavané izby s wireless internetom a plastovými oknami, či kuchynky s modernou bielou technikou sú tak povediac samostatnosťou. V mnohých internátoch sú spoločenské miestnosti s biliardom, TV či rôznymi spoločenskými hrami, sú výborným miestom na nadviazanie nových kontaktov či priateľstiev. V každom meste je väčšinou jazyková škola, kde sa vyučuje domáci jazyk a lekcie sú zadarmo, zhruba 3-4 krát do týždňa. Návšteva jazykovej školy už počas štúdia, môže veľmi pomôcť v budúcnosti ak sa študent rozhodne zostať a pracovať v cieľovej krajine. Najneskôr do troch mesiacov po vstupe do krajiny musí každý študent podať žiadosť o povolenie k pobytu, na vačšine univerzít sa žiadosť podá v spolupráci s univerzitou. S povolením na pobyt vznika študentovi cudzej statnej príslušnosti nárok na pracovne povolenie a može si hneď hľadať prácu, poprípade začat pracovať. Študenti majú možnosť si nájsť zamestnanie a prácu počas týždňa a cez víkendy. Počas letných prázdnin môžu študenti pracovať na plný úväzok, ich pracovné povolenie im to umožňuje. Všetci študenti, ktorí naozaj hľadali prácu si ju do maximálne dvoch mesiacov našli. S prácou je to síce na začiatku pobytu tažšie, ale počas pobytu, ako sa študent trocha viac zorientuje v prostredi, by to nemal byť problém. Po skončení už dvojročného programu, má študent nárok na podporu až do výšky 1400 EUR mesačne počas obdobia 2 rokov v závislosti od štátu, v ktorej študent navštevoval Univerzitu. Škandinávci sa síce môžu zo začiatku zdať chladní a neosobní, ale po dlhšom čase si študent na tunajšiu mentalitu zvykne a určite si nájde medzi domácimi mnoho priateľov. Škandinávci sú omnoho otvorenejší v akceptovaní ľudí zo zahraničia do spoločnosti, omnoho viac ako v Anglicku či v Nemecku, počas nášho pobytu som sa nikdy nestretol s tým, že by sa na študentov nahliadalo ako na ´menej cenných´ či ľudí z ´Východného bloku´. Rozhodne by som teraz už svoj trojročný pobyt v Dánsku každému mladému študentovi na Slovansku odporučil. Roman http://www.scandinavianstudy.com/about_us_en.html
28.01. 2011 14:18

Milan: No

je to už let se zdá, ale jaké to byly stroje, na nichž jste jeli pánové???